WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 16 / 17
Slovenská otázka dnes

Slovenská otázka dnes Výber textov z časopisu OS 1997-2006

autorov KolektívRok vydania: 2007Kniha Slovenská otázka dnes predstavuje výber úvah, vychádzajúcich v časopise OS v rokoch 1997 – 2006, v ktorých sa autori pokúšali reflektovať základný problém slovenského myslenia, nielen politického, na prelome tisícročí. Tieto texty hľadajú odpoveď na večnú otázku zmyslu našich dejín, na ten večný zápas uzatvárania sa do seba a otvárania sa svetu, na to, aký charakter má mať naša spoločnosť, ako sa má budovať štát a aké je jeho miesto v tomto priestore, na to, aká je duchovná tvár dnešného Slovenska, najmä však jeho reálna budúcnosť. Obsah:Ľubomír Lipták: Aké dejiny potrebujeme?Rudolf Chmel: Slovensko v strednej Európe mimo Visegrádu alebo vo Visegráde mimo strednej EurópyLajos Grendel: Maďar ako slovenský občanEduard Bárány: (Ne)budovanie štátuĽubomír Ďurovič: Tá naša (slovenská) identita?Vladimír Krivý: Aké hodnoty vyznávajú SlováciValerián Bystrický: Štátnosť darovaná či vnútená?Ivan Kamenec: Povstanie a prezidentĽubomír Lipták: Malé mesto a veľký svetPeter Macho: O slovenskej identite trochu inakPeter Zajac: Slovenský intelektuál 20. storočiaTibor Pichler: Národovci alebo občaniaEduard Krekovič: Etnogenéza, archeológia a nacionalizmusLadislav Ballek: Po známej cesteDušan Škvarna: Od polarity odlišností k vyrovnaniu?Ivan Kamenec: Stereotypy v slovenských dejinách a v slovenskej historiografiiEva Krekovičová: Folklór a politikaRudolf Chmel: Slovenské nesúžitie so susedmi (alebo dezintegrácia strednej Európy)Martin Bútora: Slovenská otázka a Slovenská demokratická úniaFrantišek Novosád: Peripetie repolitizácieKatarína Zavacká: Dilemy a apely Józsefa TiszuSoňa Kovačevičová: Demagógovia žijú zo stereotypovKatarína Zavacká: Na počiatku bola myšlienkaBohumila Ferenčuhová: Zmieri sa Slovensko so svojím nacionalizmom?Milan Zemko: Moderný politický národRudolf Chmel: Intelektuál na prelome storočia (na Slovensku)Peter Juščák: Jánošíci a výpalníciIvan Kamenec: O jubileu trochu inak alebo občan v Slovenskom národnom povstaníIvan Kamenec: Trauma holokaustuAlexander Duleba: Obraz Slovenska v súčasnom RuskuMilan Zemko: Väzíme v minulosti až po krk (a možno aj vyše hlavy)Tatiana Štefanovičová: Mýty o počiatkoch slovenských dejínĽubomír Ďurovič: Koncepcie spisovného jazykaDušan Škvarna: Zvláštna cesta SlovenskaMartin M. Šimečka: Poučenie z reálneho socializmuMarína Zavacká: Spoločenský rozmer komunistickej propagandy na SlovenskuPeter Macho: Hazafi – HazafíkĽubomír Ďurovič: Slovensko medzi Západom a VýchodomJuraj Marušiak: Slovenská spoločnosť a normalizáciaVladimír Pirošík: ... a bude tu poriadok!Pavol Lukáč: Historická a politická identita Slovenska na prahu jeho integrácie do EUĽubomír Lipták: Neprežité dejinyIvan Kamenec: Ako rýchlo zbohatnúťJozef Bátora: Identita a štátny záujemMartin Porubjak: Kocúrkovčania a JánošíciMiroslav Beblavý: Budúcnosť je písaná ceruzkouIvan Štefunko: Je to vlasť? Či dobre spravovaný supermarket?Radoslav Procházka: Pohodlie je morfiumMichal Vašečka: Stačí len kliknúť myšouDaniela Kapitáňová: Ich Komárno a môj TrianonMartin M.Šimečka: Poznajte svojho agentaJán Langoš: Svetlo z východuRudolf Chmel: Sentimentálny (S)tredoeuópanMiloslav Szabó: Totalita, ideológia, mýtus?Jozef Táncer: Pamäť a kánonTibor Pichler: Slobodný karpatský pastierGabriela Kilianová: Pamätné miesto pre viacerýchMiloslav Szabó: Predohra KulturkampfuRudolf Chmel: Dialóg hluchých ako vyrovnanieEduard Krekovič: Kto bol prvý?Milan Šútovec: Slovenský amalgám
Buď - alebo

Buď - alebo

Søren KierkegaardRok vydania: 2007Reprezentatívne vydanie prináša jednu z ústredných prác kultového dánskeho filozofa 19. storočia Sørena Kierkegaarda. Je súčasťou filozofickej trilógie, ktorá v podstatnej miere ovplyvnila vývin moderného myslenia a otvorila témy – neskôr na ne nadviazal existencializmus. Spis Buď – alebo vyvolal veľký ohlas už v čase svojho vzniku a ani po viac ako poldruha storočí nestratil na čitateľskej príťažlivosti. Znepokojujúca a nejednoznačná konfrontácia estetického a etického životného postoja prináša množstvo rôznorodých podnetov aj pre súčasníkov. Kierkegaardove úvahy o ľudskej existencii a etike neostávajú v akademickej, všeobecnej rovine. Stávajú sa pálčivo subjektívnymi a nechýba im silný osobný a osobnostný rozmer.
Samizdat o disente 3

Samizdat o disente 3 Záznamy a písomnosti

Jozef JablonickýRok vydania: 2007CENA DOMINIKA TATARKU ZA ROK 2007 Kniha Samizdat o disente 3 známeho slovenského historika Jozefa Jablonického predkladá výber zo samizdatových záznamov autentických dokumentov napísaných samotným autorom z rokov 1976 – 1989. Poskytuje tak verný obraz o osudoch československého disentu, ako aj o bežných praktikách moci, s ktorej tlakom sa jeho príslušníci dennodenne konfrontovali. Zdanlivo neosobné dokumenty sa nestávajú iba historickým dokladom o podobách normalizácie v Československu, ale zároveň sprostredkúvajú svedectvo o obdivuhodnej indivuduálnej rezistencii voči totalite. "Jozef Jablonický celým svojím dielom z posledných rokov výrazne dokumentuje, čo môže nezávislý, poctivý a schopný historik (a nielen historik!) dosiahnuť napriek všetkému a proti všetkým." (Prof. Miroslav Kusý)
Básnické dielo

Básnické dielo

Ján BottoRok vydania: 2007Kniha je prvým kompletným vydaním Bottovho diela, zhŕňajúcim výsledky práce viacerých editorov. Predstavuje básnika ako tvorcu literárnej podoby národného hrdinu Jánošíka i jedného z prvých spracovateľov upírskeho motívu čachtickej panej. Jeho spisovateľskú i ľudskú podobu spolu s koloritom doby dokresľuje korešpondencia. Okrem poetu prichádzajú k slovu, povedané s Jonášom Záborským, aj kriti-kusi, a tak má čitateľ, najmä študent, možnosť oboznámiť sa s výberom tematicky zoradených literárnovedných textov od autorových čias až k dnešku, analyzujúcich jeho najvýznamnejšie básne.
Polnočný sused

Polnočný sused

Magda VášáryováRok vydania: 2008Kniha Magdy Vášáryovej je o známom-neznámom Poľsku, o jeho histórii a súčasnosti, o umení a kultúre, o jazyku a o ľuďoch, s ktorými sa autorka stretla počas svojho diplomatického pôsobenia na poste veľvyslankyne SR v rokoch 2000-2005. Magda Vášáryová nás s humorom a elegantným štýlom dobrej hostiteľky zasväcuje do svojich pozorovaní a zážitkov z „polnočnej krajiny“, a to nie len z pozície skúsenej diplomatky, ale aj ako súkromná osoba. Jej cieľom nie sú vyčerpávajúce analýzy slovensko-poľských vzťahov, ale pútavý pohľad na nášho blízkeho avšak v mnohom neznámeho severného suseda. "Neberte túto knihu od Magdy Vášáryovej do rúk! Ak sa jej totiž chytíte, nepustíte ju, pokiaľ ju nedočítate!" Milan Ježovica"Polnočný sused je podaná ruka. (...) Rád čítam podané ruky, z ktorých sa veľa dozviem. O druhých, ale aj o sebe – ako v tomto prípade. Veľa som sa dozvedel o veľkých i malých dejinách, ktoré mali vplyv aj na mňa. A ešte niečo veľmi dôležité: rád čítam podané ruky, ktoré nie sú podané suchopárne, ale šarmantne." Tomáš Janovic   Ďalší titul od autorky v Kalligrame: Magda Vášáryová, Buďme poriadni, Kalligram 2006   Úryvok z knihy:„V roku 2001 som s mojím priateľom Michałom Jagiełłom, riaditeľomvaršavskej Národnej knižnice, otvárala výstavu Słowacja znana i nieznana.Bol to dobre zvolený titul. Dnešná generácia Poliakov vie o násveľmi málo, ak nechcem rovno povedať, že nič.Ale buďme úprimní: Čo my vieme o tejto „polnočnej“ krajine? Prečopolnočnej? Je tam stále tma? Nie, ale keď chcú Poliaci povedať sever,povedia północ (vyslov púvnoc). Północ a południe je po poľsky nášsever a juh. Dodnes si musím dať pozor, aby som to povedala správne,hoci hovorím po poľsky od roku 1969. Ako si môžeme porozumieť,keď sa pri pomenovaní svetových strán my, Slovač, musíme pripozastaviť,ako sa to vlastne povie… Preto ten polnočný sused v názve akosymbol blízkosti a zároveň tajomných peripetií, ktoré musíme prekonať,aby sme si s Poliakmi rozumeli.Vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, Československom a Rzecząpospolitą,Horným Uhorskom a Haličou by bolo možné zakresliť dosínusoidy. Chvíľu sa nepoznáme, chvíľu sa potrebujeme, chvíľu sapoužívame, chvíľu zneužívame. Hore-dolu, hore-dolu, občas na nule.Nemáme jedinú poriadnu politologickú knihu venovanú slovensko--poľským vzťahom. A materiálu by bolo nazbieraného dosť. NajmäSlovensko-poľskou komisiou pre humanitné vedy pod vedením profesoraHvišča pre edíciu Kontakty a mladým historikom Jurajom Marušiakom,zatiaľ len v rukopise. Na poľskej strane vyšla v roku 2005kniha Michała Jagiełła Słowacy w polskych oczach, sedemsto nesmiernezaujímavých strán z poľských archívov o nás. To je všetko. Dodnes nieje dokončený ani veľký poľsko-slovenský slovník, ktorý zostal v majetkujednej žiarlivej panej. Preto sa nemôžem venovať len piatim rokom,ktoré som strávila v Poľsku ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky, alev kapitolách o histórii sa pokúsim aspoň okrajovo vysvetliť komplikovanédejiny, samozrejme bez nároku na vyčerpávajúcu analýzu.(...)Zakázané stránkyViem, že niektorí čakáte najmä na túto kapitolu. Ale hneď na začiatkumusím upozorniť, že slovo szukać nebude uvádzané ani v tejto, ani v inej verzii, pretože to je problém medzi češtinou a poľštinou, s nami Slovákmi to nemá nič spoločné, bez ohľadu na to, že tomu rozumieme.My máme s Poliakmi iné slovné pułapki, ktoré sú o to horšie, žeo nich nevieme, a preto považujem za svoju povinnosť, v rámci podporydobrých vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi, na ne upozorniť.V roku 1990 som bola pozvaná pánom veľvyslancom Poľskej republikyvo Viedni W. Bartoszewským na slávnostnú večeru pri príležitostinávštevy významných hostí. Za stolom sedeli páni Mazowiecki,Geremek, Michnik, z cudzincov som tam bola iba ja. Toasty boli oduševnené,ako sa na rok 1990 patrilo. Ja som si prichystala malý toastv poľštine, ktorý som zakončila slovenským „Dobrú chuť!“ Miestopotlesku sa rozhostilo ticho. Geremek sklonil hlavu do taniera, Mazowieckiočervenel a Zosia Bartoszewska sa rozosmiala. Chvíľu trvalo,kým sa zábava obnovila. „Čo také som povedala?“ spýtala som sa jej priodchode. „Potom ti poviem,“ zasmiala sa. Trvalo dva týždne, kým somto z nej vymámila. Poliaci majú to isté slovo, teda chuć, ale znamenáchtíč, vášeň. Povedala som im teda „Dobrý chtíč!“ Môžem za to, že siPoliaci presadili, že chuť bude chtíč? Preto vás dôrazne žiadam, nikdynehovorte v Poľsku „Dobrú chuť“. Radšej mlčte!Vyhýbajte sa aj všetkým spojeniam s pedálom, či v aute, alebo naklavíri. Pedał je slangové slovo pre označenie mužov zaujímajúcich savýlučne o svoje pohlavie, teda teplých, ako hovoríme potocznie, niev potoku, ale v bežnej reči, my na Slovensku.Pri obchodných rokovaniach nehovorte, že najdôležitejší bude odbytvýrobkov, lebo obchod neuzavriete. Odbyt je totiž otvor v zadkua náš odbyt je po poľsky zbyt.“
Opričníkov deň

Opričníkov deň

Vladimír SorokinRok vydania: 2008"Rusko je antipódom Západu, totálne nevyspytateľná zóna, v ktorej zákony neplatia", tvrdí Vladimir Sorokin, jeden z najoslavovanejších a najprekladanejších súčasných ruských spisovateľov (preklady do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, fínštiny, taliančiny, japončiny). Inšpiráciou pre túto strhujúcu a temnú víziu ruskej budúcnosti autor čerpal z obdobia vlády Ivana Hrozného, ktorý založil akúsi osobnú tajnú políciu – opričninu. Dej sa odohráva v roku 2028, Svätá Rus je ohradená Veľkým Ruským Múrom a nenahraditeľnú úlohu v krajine zohráva obnovená opričnina. Sorokin prostredníctvom neúprosného humoru a sarkastického štýlu na hranici etiky vykresľuje nebezpečenstvo vzniku novej totalitnej moci. Na mušku si pritom berie už dávno zažité stereotypy každodenného sovietskeho života.   Ohlasy: "Jazyk, ktorý Vladimir stvoril pre opričníkov, je newspeak, jazyk totalitnej ideológie, a dobre vie aj to, že takýto jazyk vždy vzniká na troskách iného alebo iných jazykov. (...) Hľadanie slovenských významových ekvivalentov ruských archaických slov dokumentuje brilantnú prácu prekladateľa, ktorý si je vedomí, že nesmie chápať jazyk len inštrumentálne, teda len ako prostriedok komunikácie, ale predovšetkým ako model sveta. Kniha Vladimira Sorokina predstavuje temnú víziu sveta. Veľmi temnú, ktorá predstavuje čierny variant utópie, pričom jej sugestívnosť je okrem kvalitného literárneho rukopisu jej autora umocnená aj skúsenosťou minulého storočia, ktoré ukázalo, že aj tie najšialenejšie utópie je možné zrealizovať." Peter Michalovič, SME 5.4.2008 "Je to svojrázna alegória na Rusko začiatku 21. storočia, ktorá vďaka jazykovej, štylistickej a fantazijnej virtuozite autora, vďaka jeho svojráznemu zmyslu pre komično môže čitateľovi po chvíľach zhnusenia priniesť aj chvíle estetického zážitku." Valerij Kupka, Týždeň 14/2008 "V spojení irónie, silných motívov a exotického prostredia je Opričníkov deň skvelým zástupcom súčasnej ruskej literatúry." Imrich Rešeta, Žurnál 21/2008     Ďalší titul od autora v Kalligrame: Vladimír Sorokin, Ľad, Kalligram 2008 Úryvok z knihy:Mlčí knieža Sobakin, prikyvuje. Potom rečie: „Rieknite, páni, sírovodík, ktorým prdia naši udatní vo− jaci, horí?“ „Horí,“ presvedčivo prikyvuje dohľadník. „Nuž akže horí,“ pokračuje knieža, krútiac si fúz, „pre− čo by sa potom Európa mala báť našich prdov?“ Páč ho, človeka Vnútorného kruhu! Naskutku trafil kli− nec po hlavičke! Ruským prdom sa aj európske mestá dajú vykurovať! Všetci sa zadumali. Zavyčítal som svojmu rozu− mu, že sa nedohútal do toho, čo je jasné. Na druhej strane – ja mám humanitné vzdelanie... Režisér je bledý, nervózne pokašliava. „Nuž... je tu dajaká nezrovnalosť...“ škriabe si podbra− dok dohľadník. „Mýlka v scenári,“ varovne dvíha tučný prst prednosta oddelenia. „Kto je autor?“ V šere siene vyvstane vycivený človek v okuliaroch a v tolstovke, dlhej košeli s opaskom. „A čo ste sa, priateľko, tak sekli? Veď naša plynová téma je stará ako svet!“ spytuje sa ho prednosta oddelenia. „Prepáčte, opravím to.“ „Oprav, oprav, holúbok,“ zívne knieža. „Ale nezabudni, že pozajtra je generálka!“ prísne rečie dohľadník. „To stihneme!“ „A ešte čosi,“ doloží knieža. „Keď lúčom preseknú krta, vyvalia sa z neho črevá. Priveľa.“ „Čoho, vaša jasnosť?“ „Čriev. Nám nejde o naturalizmus. Daj tam menej vnú− torností, kamarát.“ „Rozkaz. Všetko opravíme.“
Gazprom

Gazprom Ruská zbraň

Valerij PaňuškinRok vydania: 2008Gazprom je najväčší svetový producent zemného plynu. Firma má v Rusku postavenie štátu v štáte: okrem plynovodov vlastní aj médiá, banky a letecké spoločnosti. „Mnohí žurnalisti sa neodvažujú písať o Gazprome kriticky, lebo sa obávajú zastrašovania. To je tá pre Rusko tak typická samocenzúra,“ komentuje spoluautor knihy, nezávislý novinár Valerij Paňuškin spoločenský vplyv plynového mamuta. Keď sa Vladimír Putin stal ruským prezidentom, vymenoval svojho kamaráta Alexeja Millera za šéfa Gazpromu. Putinov dôverník Dmitrij Medvedev je predsedom predstavenstva Gazpromu a 2. marca 2008 sa má stať novým ruským prezidentom. Pri presadzovaní politických plánov Putin využíva energetickú závislosť bývalých sovietskych, ale aj západoeurópskych krajín a potrubiami takto často preteká ideológia najhrubšieho zrna. Autori v knihe ponúkajú precízny pohľad do histórie a štruktúr plynového gigantu. Súčasne odhaľujú mafiánske praktiky ruského obchodu s plynom a upozorňujú na ich hrozivé dôsledky pre budúcnosť. Kniha je nielen pútavé a faktami nabité rozprávanie o obchode s plynom, ale aj o dejinách moderného ruského štátu.   „Napínavá reportáž s historickými pohľadmi späť, ktorá zaujme nielen vďaka živému štýlu. Autori kladú dôraz na to, aby zúčtovali so zaužívanými klišé o tomto molochu.“ (Neue Züricher Zeitung, 30.1.2008)„Ako politicko-kriminálny thiller sa zase číta kapitola o prepletenci záujmov ruských a ukrajinských politických a kriminálnych špičiek okolo dodávok plynu na Ukrajinu. Čo je osobitne aktuálna téma aj pre občana Slovenska a väčšinu Európanov, vzhľadom na opakované zastavovanie dodávok ruského plynu na Ukrajinu a následný pokles jeho dodávok aj do krajín EÚ.“ (Karol Hirman, eTrend, 10.3.2008) Úryvok z knihy: "Bez výnimky všetci Európania sa boja ruského plynu a uvádzajú cifry, ktoré sú pre nich hrôzostrašné – napríklad Fínsko je stopercentne závislé od dovozu z Gazpromu, Rakúsko na 75 %, Nemecko na 45 %. Je to čudné, ale plynu sa boja aj v Rusku, pričom dokonca v samom Gazprome. Veteráni korporácie tvrdia, že ťažba plynu sa u nich vždy považovala za najťažšiu, najnevďačnejšiu vec – v porovnaní s ktorýmkoľvek iným biznisom. Gazprom sa preto vždy usiloval neobmedzovať svoju činnosť iba na plyn, ale naopak, ustavične ho väčšmi a väčšmi rozširoval. Jeho plynom sú teraz ovenčené aj futbalové kluby, aj elektroenergetické podniky, aj noviny, aj televízne stanice, aj dôchodkové fondy, aj poisťovne, aj banky, aj letecké spoločnosti."
Hromozvonár

Hromozvonár

Peter MacsovszkyRok vydania: 2008Nový román Petra Macsovszkého je temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti. Bizarný hrdina knihy, profesor Levanel, sa zaoberá vzťahom elektriny k možnému rozvoju skrytých duševných síl svojich študentov. "Zvláštny príbeh, v ktorom mydlá rozprávajú, svetlo búcha dvermi, knihy v antikvariátoch čistia librofágy, klebety majú telá (niektoré sú tučné, iné dlhonohé) zaujme od samého začiatku vyšinutou, surreálnou krásou." Tomáš Kušnierik, Týždeň 10/2008 Ukážka z knihy "Ak sa Levanelovi predsa len podarilo prejsť ubúdajúcemu ránu cez rozum, znamenalo to, že príde do školy včas a bude nastoknutý na hroty študentských otázok. A vlastne nie, neznamenalo to nič; nikto nemal pre Levanela nachystanú otázku, dokonca ani obor Bašraki, potiaci sa pod náporom potláčaných opytovacích viet. V kabinete sa často zamýšľal nad tým, či a ako ho poslucháči parodizujú. Odbalil si desiatu, kým ešte bola nažive. Precízne ju zabaľovať ho naučila matka, kým ešte bola nažive. V mysli sa prehŕňal v skládke tých niekoľkých vlastností, ktoré na sebe neznášal a ktoré ešte stále boli nažive. Ešte nikdy neprichytil nikoho, koho by mohol usvedčiť z parodizovania svojich groteskných vlastností, ktoré predstierali, že sú nažive. Groteskné vlastnosti si založili Klub odvrhnutých poradcov a tam, medzi pohármi tulipánového tvaru a fľašami s paranoidnými krkmi, zahalené v dyme cigár, salónne vzdorovali. Levanel ostatne študenta pohrúženého do parodizovania prichytiť ani nemohol, veď nesliedil. To, že nesliedil, neznamená, že k tomu nemal sklony. S obľubou sledoval mačky, ako si ukrajujú zo súmraku. Potom zas sledoval ráno, ako krája noc na mačky. Ak niekde natrafil na viaceré vysávače, sledoval, či urobia nejaký mimovoľný pohyb a či niečo povedia. Levanel rád skúmal zakrivenie kľúčov v starých skriniach a ciferník zas, ak náhodou práve nedriemal, skúmal jeho. V mladosti, na univerzite, presnejšie v čase, keď dokončoval výskumnícku prácu o fenoménoch súdobej elektroestetiky, s priateľom Cafkielom, dnes už pomerne vyzretým konštruktérom metaforických smerníc, ktorého poznal ešte zo stredoškolských lavíc, podujal sa sledovať istého inžiniera, ktorého neskôr pomenovali Búrkové mračno. Sledovali ho starosvetsky. V duchu klasických detektívok, špionážnych filmov a krimináliek. Ani dážď ich neodrádzal. Vyhrnuli si goliere a ani na okamih nespustili zrak z Búrkového mračna. A Búrkové mračno si nič nevšimol. Alebo svojich prenasledovateľov len balamutil."

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy