WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 10
12345678910
Filipika proti redukcionizmu

Filipika proti redukcionizmu

Pavel HolländerRok vydania: 2009V spoločenských vedách sme svedkami prístupu založeného na redukcionizme, na viere v možnosť vyhnúť sa namáhavému a zložitému pohybu v myšlienkových póloch, v možnosť dospieť v sociálnych teóriách k fundamentálnym vysvetleniam založeným na jedinom východisku, na jedinom princípe. Autorovým cieľom  je polemizovať s týmto úsilím. Polemizovať s ním na pozadí úvah o spravodlivosti, vzťahu spravodlivosti a slobody, napätia medzi racionálnou stavbou demokratickej ústavnosti a nevyhnutnosťou jej metafyzického korektívu, a konečne úvah o princípe proporcionality, v právnom myslení metodologicky zrkadliacim ontologickú pluralitu (neredukovateľnosť) právnych princípov.
Oficiálna línia

Oficiálna línia Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu

Karol KrpalaRok vydania: 2015Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim spred roka 1989. Kritický postoj k tomuto systému je oprávnený. Pokiaľ však oficiálna kritika tohto režimu je vlastne iba funkciou ideologického konceptu, ktorý sa snaží interpretovať politickú realitu – minulosti aj na ňu napojenej súčasnosti – takým spôsobom, že systémovo-ideologický stav, v ktorom žijeme, je v normatívnom zmysle slova špeciálny a výnimočný, takúto interpretáciu treba odmietnuť a kritiku akéhokoľvek politického systému postaviť realisticky. Aj kritický postoj k neoliberalizmu je oprávnený takisto ako kritický postoj k (reálnemu) socializmu.   Tak ako v minulosti aj dnes platí, že bez toho, aby došlo k prekonaniu oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti, nebude možné prekonať oficiálny dogmatizmus pri interpretácii súčasnosti. Tak ako je na jednej strane spojená minulosť so súčasnosťou, na druhej strane je spojená možnosť hodnotiť minulosť, ako aj súčasnosť v realistických kategóriách. Ani po roku 1989 sme sa neocitli v idealizovanom stave „slobody a demokracie“, ale len v podmienkach ďalšieho sociálno-politického usporiadania v poradí, ktoré sa takto samo označuje. Svoje pozitívne hodnotenie uzákoňuje podobne, ako to robili tie predošlé. Problémy, ktoré sú s tým spojené, sú v zásade analogické, ako boli v minulosti.   Označovanie režimu sebou samým ako „sloboda a demokracia“ nie je nič prekvapujúce ani nové. Všetky politické režimy u nás po prvej svetovej vojne, s výnimkou toho v rokoch 1939 – 1945, sa oficiálne označovali ako „demokracie“. Či už tie buržoázne, ľudové, alebo najnovšie ako liberálna demokracia. Z pohľadu systémovej teórie ani jeden politický systém nemôže byť totožný s ideálom demokracie; nie je demokraciou. Je teda normatívnou záležitosťou, či ho človek označí ako diktatúru, alebo ako obligátne proklamovanú demokraciu. Každý systém možno nahradiť (podstatne) demokratickejším, čiže zmeniť ho alebo reformovať pod tými istými heslami, pod ktorými sa tu etablovali systémové zmeny a zmeny politických režimov v rokoch 1918, 1948 a 1989.
Autonómie v Európe

Autonómie v Európe Riešenia a výzvy

autorov KolektívRok vydania: 2015Autonomies in Europe: Solutions and Challenges – pod týmto názvom vyšla publikácia Výskumného ústavu národnej politiky v Maďarsku, ktorá je výsledkom medzinárodnej výskumnej spolupráce a obsahuje rozšírené príspevky z konferencie v roku 2013. V slovenčine vydávame preklad tejto publikácie, aby sme si názor na takú komplexnú a zaujímavú tému, akou je právo na sebaurčenie, neutvárali na základe spravodajských kanálov. Veď keby sme sa mali rozhodovať napr. podľa správ v televíznych novinách, nikdy by sme nenastúpili ani do lietadla či auta: pozitívne a úspešné príklady zostávajú práve vďaka svojej tichosti v úzadí. To platí aj o téme autonómie, ktorá je príliš zaujímavá a konštruktívna na to, aby sme ju nepovažovali za hodnú diskusie. Kniha chce svojím spôsobom prispieť k diskusiám, rozhovorom a úvahám a nastolené myšlienky predostrieť Slovákom aj v podobe otvorených otázok: Prečo by sa v Európe a vo vyspelom svete nemohlo hovoriť o kolektívnych právach? Prečo by sa uplatňovanie menšinových práv malo nepriaznivo dotknúť majoritnej spoločnosti – nie je to len hmlistá emócia bez konkrétneho problému? Máme územnú alebo inú autonómiu skutočne vnímať ako dezintegráciu – nejde skôr o jemné dolaďovanie integrácie? A v neposlednom rade – ako a v akej forme sa dá o týchto otázkach reálne diskutovať? (Z predslovu Istvána Kollaiho)
Pojmy v Sizyfovej krošni

Pojmy v Sizyfovej krošni (čriepky z filozofie práva)

Pavel HolländerRok vydania: 2015Pojmové sústavy v právnom a štátovednom myslení žijú v hermeneutickom pohybe s dejinnými kontextami. Zároveň sa však tieto pojmové sústavy usilujú o analytickosť, prinášajúcu presnosť a bezrozpornosť myslenia, súčasne aj ilúziu dosiahnutej dokonalosti a večnosti. Nový dejinný kontext ale túto „dokonalosť“ a „večnosť“ dosiaľ v histórii vždy premenil na prach. Európskym právnikom je veľmi dobre známa hyperbola Julia Hermanna von Kirchmanna : „Stačia tri zákonodarcove slová, uvádzajúce novelu zákona, a celé právnické knižnice sa menia na makulatúru.“Nie, z tohto rozporu nepramení nijaká skepsa. Len pokora a viera v zmysel a poslanie sizyfovského snaženia právnej vedy – ten balvan sa po dosiahnutí vrcholu vždy zrúti do priepasti a my ho opätovne vždy a vždy sunieme nahor. I pojmy sa rodia s rozsudkom smrti...Je však fascinujúce pokúsiť sa sledovať ich zrod a vývoj, priblížiť sa k intenciám ich formovania i ich premien, k ich zmyslom a významom v premenách času.    Pavel Holländer
Na konci je súd

Na konci je súd

Alexander BröstlRok vydania: 2015Keď už sa mocujeme so súdmi: veľkí zákonodarcovia vedeli, že pri zakladaní súdnej moci opatrnosti nikdy nie je dosť. „Solón vedel správne odhadnúť, do akej miery môže ľud zneužiť moc pri súdení zločinov : nariadil, aby areopág súdnu záležitosť nanovo preskúmal a žaloval obžalovaného pred súdom znovu, keď si myslel, že bol nespravodlivo oslobodený: ak by ho pokladali za nespravodlivo odsúdeného, aby zastavil výkon rozhodnutia a dal si predložiť prípad opäť na posúdenie: obdivuhodný zákon, čo podriaďoval ľud cenzúre úradu, nadovšetko ľudom váženého, a podriaďoval ho ešte aj svojej vlastnej cenzúre !“ Takto opísal Solónovu predvídavosť Charles de Secondat Montesquieu vo svojom Duchu zákonov.Dnes i zajtra – opatrne vyberajme sudcov, ktorí budú súdiť v mene ľudu.
Právo národov

Právo národov

John RawlsRok vydania: 2013Slovenské vydanie Rawlsovej práce Právo národov je doplnené o štúdiu Revidovaná idea verejného rozumu, ktorá bola súčaťou rozšíreného vydania Práva národov z roku 1999. Rawls vychádza z toho, že „národy“(peoples) a nie štáty sú základnou jednotkou skúmania. Podľa neho skupiny národov, ktoré tvoria štáty, majú sledovať princípy, ktoré rozpracoval v známom diele Teória spravodlivosti. Demokracia sa mu zdá byť najlogickejším prostriedkom na naplnenie týchto princípov, avšak aj benígne ne−demokracie, ktoré nazýva „konzultačné hierarchie“, by sa na medzinárodnej scéne tiež mali považovať za prijateľné. V tejto súvislosti rozpracúva osem princípov, na základe ktorých by národy na tejto scéne mali pôsobiť (napr. národy sú slobodné a nezávislé a ostatné národy musia rešpektovať ich slobodu a nezávislosť, národy sú si rovné ako zmluvné strany, národy si ctia ľudské práva, národy majú právo na sebaobranu, ale nie právo na vojnu).
Od slov k činom

Od slov k činom Slovenské národné hnutie a antisemitizmus (1875-1922)

Miloslav SzabóRok vydania: 2014Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľtsva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornohuhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. „židovskej otázky“. Monografia skúma, do akej miery prispel politický antisemitizmus odmietajúci židovskú emancipáciu k radikalizácii starších protižidovských postojov slovenských nacionalistov. Hľadá pritom najmä odpovede na otázku, akým spôsobom chceli predstavitelia slovenského národného hnutia prekonať rozpory vyplývajúce z principiálnej nezlúčiteľnosti svojho vlastného emancipačného nacionalizmu s protiemancipačným diskurzom a praktikami politického antisemitizmu.
Ústava a ústavné zákony

Ústava a ústavné zákony

Marta Breichová LapčákováRok vydania: 2013Publikácia analyzuje problematiku vzťahu Ústavy Slovenskej republiky a ústavných zákonov a zameriava sa na zodpovedanie otázky prípadnej protiústavnosti ústavných zákonov. Autorka približuje vývoj ústavnoprávnej úpravy a právnej teórie od prijatia Ústavy Československej republiky z roku 1920 do rozpadu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Načrtáva tiež podobu ústavného systému Slovenskej republiky a kritiku ústavných zákonov prijímaných bez ústavného splnomocnenia. Osobitnú pozornosť venuje prelamovaniu ústavy v materiálnej a formálnej rovine. V samostatnej kapitole zase nastoľuje otázku existencie materiálnych hraníc ústavných zmien. Napokon je predmetom jej záujmu aj porovnanie rigidity a flexibility ústav členských štátov Európskej únie a návrh de constitutione ferenda na zvýšenie miery stability Ústavy Slovenskej republiky.     

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy