WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 10 / 10
12345678910
Spoločnosť indivíduí

Spoločnosť indivíduí

Norbert EliasRok vydania: 2006Publikácia prezentuje základné dielo spoluzakladateľa modernej sociológie Norberta Eliasa. Tento nemecký sociológ sa vo svojom výskume sústredil na vzťahy medzi indivíduom a spoločnosťou, mocou, správaním, emóciami a vzdelaním. Hoci dlhé obdobie patril k marginalizovaným autorom, od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa stal jedným z najvplyvnejších autorov svojho odboru. V knihe Spoločnosť indivíduí dominuje téma historicko-kulturologického zovšeobecnenia sociologického výskumu. Autorovým zámerom bolo vždy usúvzťažniť teoretické závery so skutočnosťou, ich verifikácia praxou.
Kniha o dobrej smrti

Kniha o dobrej smrti Eutelia - Eutanázia

László BitóRok vydania: 2006Kompetentný prehľad otázok (biologických, právnych, medicínskych, etických a pod.) týkajúcich sa problematiky eutanázie, v zmysle spokojnejšieho a dôstojnejšieho umierania, zlepšenia podmienok v špecializovaných zariadeniach a zmeny nazerania na umierajúceho. László Bitó, vedec a humanista, hlboko presvedčený o tom, že človek má právo žiť bez strachu z mučivého a ponižujúceho umierania, v knihe odkrýva korene etických postojov k problematike a prináša argumenty v prospech zmien, v prospech plnšieho, humánnejšieho života.
Vek omylnosti

Vek omylnosti Dôsledky vojny proti terorizmu

George SorosRok vydania: 2007Posledný titul známeho amerického finančníka a filantropa Georga Sorosa Vek omylnosti nie je iba životnou bilanciou, rekapituláciou vlastných koncepčných a svetonázorových východísk, v ktorých kľúčovú úlohu zohráva pojem otvorenej spoločnosti. Nachádza sa tu aj tvrdá kritika súčasného stavu Spojených štátov amerických, ktoré síce zohrávajú úlohu svetového politického lídra, zároveň sa im svojím vystupovaním i pohľadom na svet, vierou vo vlastnú rétoriky a falošné mýty podarilo "zablúdiť". Soros do svojich úvah zapája i také závažné témy ako je terorizmus a boj proti nemu, globálne otepľovanie, či šírenie jadrových zbraní.
Prírodopis komunizmu

Prírodopis komunizmu

Ladislav KováčRok vydania: 2007Kniha profesora Univerzity Komenského, prírodovedca, ktorý bol po novembri 1989 prvým ministrom školstva a neskôr reprezentantom štátu v UNESCO, je pokusom o exaktnú analýzu politického režimu, aký existoval v našej krajine vyše štyridsať a v Rusku vyše sedemdesiat rokov. Nie je však primárne analýzou politiky a ekonómie komunistického systému, ale jeho ideových predpokladov. Hlavnou tézou autora je, že myšlienky komunizmu boli nevyhnutným vyvrcholením európskeho racionalizmu, pokusom o uskutočnenie osvietenskej utópie, takže zlyhanie komunizmu je zároveň výzvou pre nové premyslenie hlavnej, racionalistickej, tradície európskej kultúry. Aktuálnosť výpovede knihy je v tom, že autor zdôvodňuje súvislosť medzi súčasným dianím vo svete, charakterizovaným konfliktami medzi kultúrami a vojnou s terorizmom, a nedostatočným vyvodením záverov z lekcie dvoch totalitných systémov 20. storočia, komunizmu a nacizmu. Úryvok z knihy: "Komunizmus bol pokusom o racionálnu konštrukciu spoločnosti. Tradičné inštitúcie, produkty spontánnych evolučných procesov, ktoré v sebe nesú evolučne získané poznanie, mali byť rozbité a nahradené inštitúciami vytvorenými racionálnym dizajnom. No miesto racionálnych inštitúcií spontánna dynamika spoločnosti za komunizmu viedla k inštitúciám, ktoré mierou svojej iracionality nemajú precedens v dejinách. Vznikol politický a ekonomický systém ktorému v podstate chýbali akékoľvek spätné väzby. Jednou z takýchto inštitúcií bola leninská strana. Leninskú stranu možno označiť za jeden z najväčších vynálezov 20. storočia. Negatívny výber, ktorý určoval sociálnu dynamiku, priviedol do politických funkcií najprv fanatikov a psychopatov, neskôr oportunistov a nakoniec ontologických pragmatikov. Intelektuáli, ktorí slúžili politickej moci, sa vyvíjali od afektuálov až po zvrátené osobnosti s morálnym poškodením. Ale ani intelektuáli, ktorí boli zahnaní do disidentských get, nemohli plniť pravú funkciu intelektuálov: slúžiť ako sebauvedomenie spoločnosti. Postavenie ľudského jedinca možno charakterizovať dilemou komunistického vedca: akúkoľvek z dostupných možností správania si zvolil(a), v každej bolo konanie nekonzistentné. Ako upadali jednotlivci, aj spoločnosť ako celok zostupovala na úroveň sociálneho života z ranných evolučných štádií ľudstva, na úroveň existencie ľudí v malých neanonymných skupinách v savane. V súhlase s Hannah Arendtovou možno hovoriť o banalite zla v totalitnom systéme, pokiaľ ide o ľudské indivíduá. No zlo totalitných inštitúcií nebolo banálne: malo neľudské, monštruózne rozmery. Obludnosť komunizmu bola dôsledkom jeho inštitúcií, nie jeho aktérov. Postkomunistická situácia opodstatňuje záver, že to, čo si zasluhujú ľudské indivíduá, morčatá čo prežili pokusy komunistického laboratória – hádam rovnako vinníci, obete i diváci – je bezhraničný súcit."
Homo ludens africanus

Homo ludens africanus Alebo pohľady na predstavenia masiek Západnej Afriky

Anna A. HlaváčováRok vydania: 2007V tradičných náboženských predstavách Afriky duchovia zosobňujú prírodné sily a človek kontroluje, resp. usiluje sa kontrolovať duchov cez masky. Dielom ľudských rúk - maskou - sa africký človek pokúša materializovať, uchopiť a ovládnuť prírodný jav, ktorý ho presahuje. Anna A. Hlaváčová vo svojej knihe argumentuje proti európskemu redukovaniu afrických masiek na výtvarný objekt a interpretuje ich rôznorodé funkcie na základe osobných skúseností. Kniha je plodom autorkinho niekoľkoročného študijného pobytu na území Nigérie a dôkladného zoznámenia sa s prostredím, kde sa napriek dlhotrvajúcim politickým a náboženským konfliktom zachovala značná časť tradície v oblasti umenia i náboženských predstáv jednotlivých afrických etník. Úryvok z knihy:„Ludické správanie je znakom duševnej pružnosti, a keďže pružnosť predpokladá schopnosť odstupu od problému, považujem ju za znak ľudskej zrelosti. V Západnej Afrike som sa stretla s hravosťou, ktorej prejavy a postupné miznutie v európskej civilizácii zaznamenáva Johan Huizinga v diele Homo ludens, kde sa pokúša nastoliť definíciu človeka práve na základe hravosti. Ludický princíp sa však prejavuje nielen v podobných, ľahko opísateľných situáciách, ale v celom komplexnom jave predstavení masiek. Mnohé africké spoločenstvá majú v tomto fenoméne všetko, celý svoj kultúrny kód. Domnievam sa, že Európan, ktorý s ním neprišiel do styku, si nevie predstaviť jeho rozsah. Predstavenia masiek sú určitým druhom sakrálnej architektúry – plnia úlohu chrámu, knižnice, ošetrovne a stánku umenia. No spoločnostiam masiek okrem týchto vznešených činností prislúcha aj vynášať rozsudky a vykonávať tresty. Moc spoločností masiek vyplýva z poznania – či aspoň z presvedčenia, že v tradičnom spoločenstve vlastného etnika práve masky majú najvyššiu schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Z tejto moci však vyplývajú aj riziká – tým väčšie, že etniká navzájom nespája nijaký posvätný text, na ktorý by sa bolo možno odvolať, hoci charakter ich poznania má len obmedzenú environmentálnu platnosť.“
Psychoanalýza na periférii

Psychoanalýza na periférii

Adam BžochRok vydania: 2007Rozsiahla a fundovaná kriticko-historická práca týkajúca sa dejín psychoanalýzy na Slovensku esejizujúcim spôsobom komentuje poznatky o presadzovaní sa psychoanalytických teórií a trendov v predvojnových a povojnových rokoch na našom území. Autor Psychoanalýzy na periférii objasňuje na základe bohatého historického materiálu a jeho výkladu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením a odhaľuje pozadie jednotlivých postojov jej protagonistov voči Freudovej teórii sexuality a nevedomia, resp. voči iným zložkám klasickej psychoanalýzy.
Cesta k tolerancii

Cesta k tolerancii

Sara BullardováRok vydania: 2007Tolerancia i neznášanlivosť sú podľa americkej autorky súčasťou každého ľudského charakteru, no zatiaľ čo sa rodíme so sklonmi k egocentrizmu a s vedomím vlastnej výnimočnosti, vychádzať s ostatnými, rešpektovať ich potreby a túžby, sa musíme učiť celý život. Dôležitú úlohu pritom zohráva rodinné prostredie. Tu sa dieťa učí modelom správania, ktoré mu poskytujú najbližší príbuzní a tento vplyv sa potom zákonite prenáša do vzťahov s ostatnými. "Aby sme sa stali tolerantnými, musíme si najmä osvojovať nové zvyky v myslení, cítení a správaní. Je to zložitý a hlboko osobný proces, ktorý si vyžaduje pomoc."
Na dohľad či v nedohľadne?

Na dohľad či v nedohľadne? O konkurencieschopnosti, udržateľnom rozvoji a sociálnej inklúzii

Brigita SchmögnerováRok vydania: 2008Kniha rozhovorov, prednášok a štúdií Brigity Schmögnerovej prevažne z rokov 2002-2007. Autorkinou ambíciou je provokovať na diskusiu o otázkach, ako hospodárske a sociálne reformy druhej vlády Mikuláša Dzurindu, či programové zámery terajšej vlády Roberta Fica v súvislosti s možnosťou realizácie sociálnodemokratického modelu rozvoja spoločnosti. Autorka sa zároveň venuje európskemu sociálnemu modelu, zamýšľa sa nad európskymi ale aj globálnymi výzvami, ako sú udržateľný rozvoj, demografické trendy či sociálno-ekonomické nerovnosti.

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy