WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 3 / 10
12345678910
Dubček – kontroverzná osobnosť

Dubček – kontroverzná osobnosť Politický profil Alexandra Dubčeka

Tomáš FerenčákRok vydania: 2011Kniha poodhaľuje mýtotvorné faktory súvisiace s osobnosťou Alexandra Dubčeka. Sústreďuje sa na nové, resp. málo známe informácie, ktoré čitateľovi umožňujú získať iný pohľad na naše historické udalosti, a to nielen v roku 1968. Autor ľahkým, čitateľným jazykom a na konkrétnych príkladoch objasňuje hranice socializmu s ľudskou tvárou, a tým presne definuje pozície, ktoré komunisti vedení Dubčekom nemienili opustiť. Pri analýze zákulisia vstupu vojsk Varšavskej dohody do Československa sa opiera o prepisy augustových telefonických rozhovorov medzi Brežnevom a Dubčekom. Tie spochybňujú Dubčekovu verziu a naznačujú, že veľa okolností stále čaká na objasnenie. Záver knihy patrí triezvemu hodnoteniu Dubčekovho pôsobenia počas normalizácie a jeho nejasnému politickému vstupu v Novembri 89. Autor spochybňuje čoraz populárnejší názor glorifikujúci Dubčekove osobné zásluhy o demokraciu či o pád totality.
O človeku

O človeku

Thomas HobbesRok vydania: 2010Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh O občanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.   Táto kniha zahrňuje 1. časť jeho hlavného diela Leviatan, ktoré vyšlo v Londýne (1651).
O impériu

O impériu Amerika, vojna a celosvetová nadvláda

Eric HobsbawmRok vydania: 2010Šírenie hodnôt a inštitúcií možno sotva dosiahnuť náhlym uplatnením vonkajšej sily, ak preň nenastali lokálne podmienky, ktoré by ich prispôsobili a umožnili zaviesť. Demokracia a západné hodnoty spolu s ľudskými právami nie sú ako technické importy, ktorých úžitok je bezprostredne zrejmý a prijmú ich všetci, čo ich môžu uplatniť a dopriať si ich ako mierový bicykel a vražedný AK-47 či technické služby ako letiská. Keby nimi boli, mnohé európske, ázijské či africké štáty, ktoré by teoreticky fungovali s podobnými demokratickými ústavami (hoci v praxi to tak nie je), by sa politicky podobali. Slovom, v dejinách je len veľmi málo skratiek: o tom som sa vo svojom živote a pri premýšľaní o mnohých záležitostiach minulého storočia poučil, a nielen ja.
Bruselenie valašiek

Bruselenie valašiek Naša zahraničná politika po novom

autorov KolektívRok vydania: 2010„Cudzie nechceme, svoje si nedáme," vravievali naši predkovia, opierajúc sa pri tom o ostrý argument - sekerku s dlhým poriskom. Cudzie, svoje, naše, ich, oni, my... Miestom, kde sa to slovenské stretáva s európskou rozmanitosťou, je dnes symbolicky Brusel: občas to zaiskrí, občas sa podarí dobre zabrúsiť a občas ostane sekerka tupá. To preto, lebo aj bruselenie valašiek vyžaduje fortieľ. Držíte v ruke zvláštnu knihu. Je to kniha o zahraničnej politike, ale nenapísali ju ani diplomati ani analytici ministerstva zahraničných vecí. Autormi sú ľudia, ktorí sa jej venujú ako tvorcovia ideí a koncepcií, konzultanti, žurnalisti, poradcovia, občianski aktivisti, experti, pedagógovia. Niekedy ju dokonca ovplyvňujú výraznejšie než nejeden zamestnanec oficiálnych štruktúr. Vypestovali si schopnosť pracovať s faktami, majú vlohy na odhaľovanie súvislosti, citlivosť na vnímanie kontextov. A majú tiež schopnosť hľadieť na veci - najmä na slovenské a stredoeurópske záležitosti - z odstupu, či už preto, že viacerí z nich študovali na zahraničných univerzitách, pracujú v zahraničí alebo vďaka tomu, že pôsobia v medzinárodných tímoch. Je to publikácia napísaná ľuďmi ponovembrovej generácie, ktorí mali to šťastie profilovať sa v slobodných pomeroch a ktorí sú presvedčení o tom, že aj malé krajiny majú svoje miesto v budovaní dôležitých inštitúcií - pretože, ako to výstižne napísali, neplatí, že „my sme v EÚ a NATO"; ale platí, že „my sme EÚ a NATO". Únia ani Aliancia „neprežijú bez našej podpory a naopak: ak fungujú dobre, robia nás bohatšími a bezpečnejšími; umožňujú nám v zahraničnej politike „rúbať" oveľa vyššie, ako by inak štát našej veľkosti mohol". Svoje argumenty kladú na stôl korektne a uvážlivo, nie urážlivo. Nie sú to tvrdenia z dielne „reálpolitiky", no nie sú to ani postoje tvrdenia idealistov, ktorí by neprihliadali na mocenské faktory v zahraničnej politike. Definujú kľúčové záujmy Slovenska v jednotlivých oblastiach vychádzajúce z hodnotového prozápadného zakotvenia štátu a vzápätí navrhujú kroky, akými tieto záujmy napĺňať. Nerobia to doktrinárne či apodikticky ako majitelia jedinej pravdy - postupujú skôr dialogicky, ponúkajú svoj pohľad ako pozvanie do diskusie. Texty o „slovenskej zahraničnej politike po novom" by si mali prečítať všetci, kto v žurnalistike, v občianskom sektore, v ekonomike i kultúre alebo v pedagogicko-vzde-lávacej sfére. Nielen preto, že sa z nich v zhustenej a zrozumiteľnej podobe dozvedia o nesmierne zaujímavej a dôležitej oblasti, o zahraničnej politike, o ktorej sa na Slovensku vo všeobecnosti tak veľa nevie. Ale mohli by v knihe zalistovať aj preto, lebo zistia, že aj o komplikovaných otázkach sa dá rozprávať zrozumiteľne, a pritom nie povrchne. Vo svete neuveriteľne zahustenom udalosťami a informáciami nestačíme sledovať prudko sa meniaci vývoj: táto publikácia nám môže poslúžiť ako sprievodca.   Martin Bútora „Túto publikáciu vítam ako ojedinelý úkaz na slovenskej akademicko-expertnej scéne. Konštruktívnou formou, hoci bez ambície byť komplexným návodom pri formulovaní modernej strategickej vízie, nastoľuje najaktuálnejšie témy v danej oblasti. Mená autorov sú už v rámci slovenskej zahraničnopolitickej komunity etablovanou značkou a týmto svojím príspevkom ďalej potvrdzujú svoj odborný kredit."   Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR Nečakáme, že zahraničná politika bude mať na Slovensku široké publikum (tak ako ho nemá ani u našich susedov). Je to náročná, zdĺhavá, a pritom čoraz viac dynamická a komplexná disciplína, ťažko pasujúca do útržkovitej a krátkodobej pozornosti dnešnej doby. Jednako aj od kvality našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude v dlhodobom ohľade záležať "osud krajiny". Aj preto sa spolu s mnohými priateľmi, odborníkmi a diplomatmi mladej generácie hlásime k potrebe túto podceňovanú sféru štátnej politiky na Slovensku ďalej rozvíjať, popularizovať a kultivovať. Na nasledujúcich stranách načrtávame ako by mohla vyzerať naša zahraničná politika pre ďalšie obdobie. Vychádzame pri tom z osobných postrehov a pracovných skúseností z niekoľkých rokov strávených v zahraničí, či už to bol Brusel, Bologna, Kyjev, Londýn, Oslo, Praha, Sarajevo, Stanford, Viedeň či Washington, kde sme mali možnosť pôsobiť alebo stále pôsobíme. Bez nároku na úplnosť ponúkame naše úvahy ako podnety do debaty o formovaní nových predstáv a vízií zahraničnej politiky pre post-integračné Slovensko.     O AUTOROCH   Jozef Bátora je docent na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV, Univerzity Komenského v Bratislave (www.iesir.sk). Predtým pôsobil ako vedecký pracovník na Inštitúte pre výskum európskej integrácie, Rakúskej akadémie vied vo Viedni (2006 – 2009), ako vedecký pracovník v Centre európskych štúdií ARENA na Univerzite v Oslo (2006) a ako hosťujúci výskumný pracovník v centre SCANCOR na Stanfordskej Univerzite (2003 – 2004). Získal PhD. v odbore politológia  na Univerzite v Oslo (2006), MPhil v odbore verejná správa  na Univerzite v Bergene (1999) a Bc. v odbore politológia  na Univerzite Komenského (1997). Monografia „Foreign Ministries and the Information Revolution: Going Virtual?“ mu vyšla v holandskom vydavateľstve Brill/Martinus Nijhoff (2008). Jeho vedecké články boli publikované okrem iného v Journal of European Public Policy, The Hague Journal of Diplomacy, Cambridge Review of International Affairs a West European Politics. Pôsobí aj ako externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Karel Hirman je sekčný riaditeľ v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Študoval ťažbu uhľovodíkov na Inštitúte ropy a plynu v Moskve a Technickú univerzitu v Košicach. Pôsobil ako novinár (ČTK, Rádio Slobodná Európa, Trend), v zahraničnom obchode, na vonkajších vzťahoch SPP, bol členom predstavenstva Teplárne Košice. Otázkam energetiky a energetickej bezpečnosti v medzinárodnej politike sa aktívne venuje od druhej polovice 90. rokov hlavne v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (www.sfpa.sk). Okrem množstva článkov a blogov na danú tému je spoluautorom publikácií: Rusko na konci Jeľcinovej éry (IVO, 1999) a Ruské produktovody a střední Evropa (Eurolex Bohemia, 2003). Balázs Jarábik je riaditeľ regionálnej pobočky Pact, Inc v Kyjeve a zároveň pôsobí ako analytik španielskeho think tanku FRIDE (www.fride.org). Predtým viedol bieloruský program v Nadácii Pontis (2003 – 2006).  Študoval históriu, politológiu a ľudské práva na univerzitách v Bratislave (Univerzita Komenského), v Budapešti (ELTE) a v New Yorku (Columbia University). Pracoval ako poslanecký asistent a neskôr poradca Lászla Nagya (1996 – 1998), v slovenských nadáciách a v medzinárodných organizáciách (Freedom House, OBSE) ako konzultant, analytik a projektový manažér v Belehrade, Kyjeve, Minsku, a Taškente. Jana Kobzová vedie program pre Rusko a východnú Európu v londýnskej pobočke think tanku European Council on Foreign Relations (www.ecfr.eu). Je tiež konzultantkou pre Euclid Network, paneurópsku sieť lídrov tretieho sektora. Predtým pracovala ako koordinátorka bieloruského programu Nadácie Pontis v Bratislave (2006 – 2010). Dokončuje štúdium Ruska a Strednej Ázie na School of Slavonic and East European Studies (University College of London). Predtým vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Mykolasa Romeria v litovskom Vilniuse. Na Slovensku publikuje články a príspevky o Bielorusku, východnej politike EÚ a rozvojovej pomoci. Milan Nič je rozvojový riaditeľ Nadácie Pontis a analytik viedenskej pobočky think tanku European Stability Initiative (www.esiweb.org). Predtým bol konzultantom Vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka (2007 – 2009). Študoval medzinárodné vzťahy, politológiu a moderné dejiny na Karlovej univerzite v Prahe, CEU v Budapešti a pobočke americkej SAIS Johns Hopkins University v Bologni. Pracoval ako zahraničnopolitický redaktor Rádia Slobodná Európa (1995 – 2002), v Nadácii Pontis založil a viedol program občianskej diplomacie a rozvojových projektov (2002 – 2006). Je autor množstva článkov a blogov o medzinárodných otázkach, držiteľ Ceny doc. Karola Rybárika za zviditeľňovanie Slovenska pri demokratizácii Balkánu (2004) a externý poradca ministra zahraničných vecí SR. Tomáš Valášek je riaditeľom pre obrannú a zahraničnú politiku v londýnskom Centre pre európsku reformu (www.cer.org.uk). Zároveň je poradcom pre Skupinu expertov pod vedením Madeleine Albrightovej, ktorá píše novú strategickú koncepciu NATO. Takisto je externým poradcom ministra zahraničných vecí SR a členom dozornej rady Slovenskej atlantickej komisie. V minulosti bol zastupujúcim generálnym riaditeľom pre obrannú politiku a medzinárodné vzťahy na Ministerstve obrany SR (2006-2007). Pred pôsobením vo vláde založil a riadil bruselskú pobočku americkej výskumnej organizácie World Security Institute (2002 – 2006). Jeho články sa objavili v mnohých odborných časopisoch a novinách vrátane Wall Street Journal, Financial Times, Jane’s Defence Weekly a Defense News. 
Druhý dych

Druhý dych

Martin BútoraRok vydania: 2010Po knihe Odklínanie (Kalligram, 2004), po autorskej a editorskej účasti na rozsiahlom diele Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (Kalligram, 2010), ako aj každoročnej práci na Súhrnných správach o stave spoločnosti (Inštitút pre verejné otázky, 1995 – 2010) prichádza Martin Bútora so svojou vlastnou správou o stave pomerov: „Slovensko zdolalo kus náročnej cesty – nečudo, že nás zmáha únava, že mnohých prenasledujú pochybnosti, či to všetko vôbec stálo za to, prečo sa urobilo toľko chýb a kto je za všetok ten morálny marazmus vo verejnom živote zodpovedný.“ A ponúka nám uvažovať o tom, aká je schopnosť spoločnosti i jednotlivcov nabrať v časoch krízy druhý dych. Vo vlastnom živote, vo vzťahoch k iným, v práci, verejnej službe, v politike, všade. Vďaka širokému záberu autora, vrúcnemu zaujatiu a jedinečnému štýlu sa nám pred očami odvíjajú kľúčové udalosti uplynulých dvadsiatich rokov, staršej minulosti i celkom nedávnych dní: profily osobností, ktoré spoluformovali dobu, tváre aktívnych občanov, politikov, umelcov. Príbehy statočnosti, úpadku i znovuzrodenia. „Pre prírodných ľudí, včerajších i dnešných, je druhý dych čosi prirodzené: prebúdzanie nových síl, oživotvorenie. Pre skeptikov je to iba fikcia, romantický sen. A pre mnohých je to túžba, ktorá je nezničiteľná a nevykoreniteľná, aj keby ostala nenaplnená.“ Obrazne povedané, svojimi úspechmi a sčasti i súhrou šťastných okolností sme „predbehli“ samých seba, svoju mentálnu výbavu. Vytvorili sme síce sieť verejných inštitúcií, tie však porušujú liberálnodemokratický poriadok a až pričasto v nich nesedia skutoční demokrati. Sme v Európskej únii, ale ešte vždy málo myslíme ako Európania a nie sme dostatočne citliví na globálne problémy. Zažívame nebývalý úkaz: spolunažívanie rôznych politických generácií, rozdielnych optík, odlišných mentalít. V dvadsiatom storočí sme tu takto spolu byť nemohli, pretože viaceré ročníky, názorové skupiny i generačné vrstvy beh dejín vyradil – boli zahnané do súkromia, pozatvárané, vyhnané. Zatiaľ nie je jasné, ako s tým naložíme. Popri krajine značného potenciálu sme totiž zároveň spoločenstvom plným rizík. Sme napríklad imúnni voči vírusu nacionalizmu, voči netolerancii k inakosti? V mnohých našich rodinách sa uchovávajú tradičné hodnoty slušnosti a solidarity; pestujú sa v nich však charaktery, ktoré sa nezlomia? My sme vlastne nemali kedy dozvedieť sa o sebe, čo všetko dokážeme, keď máme skutočne slobodné podmienky na rozvoj – v tomto zmysle sme „zemou nevykopaných hrivien“. Ale nestihli sme zistiť, čoho všetkého sme schopní aj v negatívnom zmysle, čiže aké jedovaté zložky sa v pôde pod nami nachádzajú. V tom spočíva súčasne pôvab i výstraha pre túto krajinu. (Martin Bútora, 2010)
Budúcnosť slobody

Budúcnosť slobody Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí

Fareed Zakaria Rok vydania: 2010 Pre ľudí na Západe demokracia znamená „liberálnu demokraciu“, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva. Tento balík slobôd, ktorý možno označiť aj ako „ústavný liberalizmus“, nemá v skutočnosti nič do činenia s demokraciou, nie vždy išli ruka v ruke, dokonca ani na Západe. Koniec koncov, Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom na základe slobodných volieb. Za posledné polstoročie demokracia a sloboda na Západe splynuli. No dnes oba prvky liberálnej demokracie, v západnom politickom systéme vzájomne prepletené, sa na celej zemeguli rozpadajú. Demokracia prekvitá, sloboda však nie. Na niektorých miestach, ako je Stredná Ázia, voľby vydláždili cestu diktatúram. V ďalších zhoršili konflikt medzi skupinami a vyvolali etnické napätie. Napríklad Juhoslávia aj Indonézia boli oveľa tolerantnejšie a sekulárnejšie, keď im vládli silní muži (Tito, respektíve Suharto), než sú dnes ako demokracie. A v mnohých nedemokratických režimoch by voľby situáciu veľmi nezlepšili. Vo svete, ktorý je čoraz demokratickejší, režimy, odolávajúce tomuto trendu, vytvárajú nefunkčné spoločnosti, ako napríklad v arabskom svete. Ich ľud pociťuje stratu slobody silnejšie ako kedykoľvek predtým, lebo pozná alternatívu.
O spoločenskej zmluve

O spoločenskej zmluve

Jean-Jacques RousseauRok vydania: 2010Rozsahom malý spis osvietenského filozofa a proroka Francúzskej revolúcie Jeana-Jacqua Rousseaua (1712 – 1778) O spoločenskej zmluve alebo O princípoch politického práva z apríla 1762 je jedným z veľkých diel politickej teórie. Zadržaný francúzskou policajnou cenzúrou na ceste z Amsterdamu, kde vyšiel, mal byť pôvodne skonfiškovaný, ale vďaka priateľom sa do Francúzska predsa len dostáva. Spolu s ďalším dielom, románom  Emil alebo O výchove, ktorý vyjde zanedlho, tam však spôsobuje rozhorčené prenasledovanie autora. Rousseau so svojimi dvoma „horúcimi zemiakmi“ v torbe uteká – pod ochranné krídla Fridricha II. Veľkého – panovníka, ktorý len prednedávnom nariadil pestovanie „amerických“ zemiakov vo svojom Prusku. Výzvou je hneď úvodná veta prvej knihy z prvej kapitoly O spoločenskej zmluve, ktorá predstavuje rétorické zatrúbenie: „Človek sa narodil slobodný, no všade je v okovách.“ Cieľom Rousseaua je spojiť politický a právny poriadok so sebaurčením všetkých. Ľud je suverénom v každej krajine a jeho práva sú neodnímateľné; suverenita je vykonávanie spoločnej vôle: to je reč tretieho stavu, politických reforiem a revolúcií v Európe i mimo nej. Skutočná spoločenská zmluva, ale aj demokracia však môžu jestvovať iba v malých mestských štátoch. Aj pod touto myšlienkou sa dodnes skvie podpis „ženevský občan.“
Inštitucionalizmus

Inštitucionalizmus Nová teória konania, práva a demokracie

Ota Weinberger Rok vydania: 2010 „Pravidlá a reálie šachovej hry určujú rovnako určité hracie povinnosti (ktoré sa realizujú pri vstupe do hry s partnerom), ako aj možnosti hracích konaní, ale nie faktické rysy partie. Rozhodnutie o konaní závisí od rozhodnutia hráča, ktorý si vyberá z triedy možných ťahov. Je dôležité poukázať na to, že výber ťahu (hracieho programu alebo výseku programu, napr. trojťažky) je určovaný iným druhom pravidiel – strategickými šachovými pravidlami. Analogicky to platí aj pre konanie v rámci iných systémov noriem. Právne pravidlá a právne inštitúcie tvoria len rámec konania osôb. Ciele sledované určitou osobou, jej preferencia a pravidlá úspešného spôsobu konania (prirodzene, vo vzťahu k cieľom a preferenciám) určujú rozhodovanie a konanie.“      

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy