WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie

Knihy

Knihy

Kus/Stránka: 32 20 12 8
Poradie: Meno Cena
Stránka: 1 / 2
12
Periféria a symbolický skok

Periféria a symbolický skok

Ján BakošRok vydania: 2002Bakošove state sústredené v tejto knihe sa vyslovujú nielen k základným metodologickým otázkam výskumu umenia a jeho dejín (k problémom štýlu, vývoja, vplyvu, tradície či interpretácie), ale prispievajú aj do diskusie o kľúčových problémoch kultúrnych dejín Slovenska.   Ďalšie knihy autora: Ján Bakoš: Intelektuál & pamiatka
Toto posrané 20. storočie

Toto posrané 20. storočie Umenie kontra ideológia?

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2006     Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredovýchodnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto „West-“, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva – provokácia." (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)  
Metamorfózy umenia 20. storočia

Metamorfózy umenia 20. storočia

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2001
Toto čudesné 21. storočie

Toto čudesné 21. storočie Esej o aktuálnej súčasnosti

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2009Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu. „Isté, aspoň pre mňa prekvapujúce poznanie som nadobudol počas písania tohto rukopisu. Poznanie, s ktorým by sa rád podelil aj s prípadným čitateľom. Keď som koncipoval prvú časť (dejiny, nová politicko-spoločenská realita či postmoderna) a potom aj druhú časť knihy (médiá), nešlo z nich ešte odhadnúť jej poslednú časť: to, ako vyzerá a čo približne zvestuje najnovšie umenie. Opačne, čo značí usudzovať práve z literatúry a umenia na charakteristické a prevažujúce spoločenské javy, sa do istej miery však dá. Čas, ktorý prežívame, je vždy jedinečným časom. Každá nadchádzajúca minúta je už odlišná od tej predchádzajúcej. Minulosť a budúcnosť nie sú tak prostou modifikáciou a predĺžením, teda akousi predsieňou či východom z prítomnosti. A práve táto jedinečnosť či neopakovateľnosť, to charakteristické „tu a teraz“, je vlastnou a nezastupiteľnou doménou umenia. Neexistuje jediná formula, pomocou ktorej by sa dalo obkrúžiť a raz navždy vysvetliť dianie okolo nás. Jedinečnosť umenia (tvorivej osobnosti) je však istým kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti celého obklopujúceho nás sveta.“ (Tomáš Štrauss) Úryvok z knihy:  Marketing a tzv. public relations sú nezadržateľne na postupe.Móda, alebo aspoň jej povedomie (môže to pritom byť ajjej cieľavedomá negácia daného stavu) diktujú trhu s umenímazda ešte viac než kedykoľvek predtým, povedzme v časochklasických avantgárd. Súborná výstava hviezdy súčasnej tvorby,japonského kresliara komiksov Takašiho Murakami, hosťujúcapo New Yorku a Los Angeles práve teraz vo frankfurtskom Múzeumoderného umenia, vedie komentátorov (Die Tageszeitung,Berlín 26. septembra 2008) k záveru o tom, že „provinčný je nieten kto zásady panujúcej Corporate Culture nenasleduje, ale tenkto ich ani nepozná“. Lekcia tzv. konceptualizmu z poslednýchdesaťročí 20. storočia tu urobila svoje. Tváriť sa, že nevieme čorobíme a ako to na verejnosti primerane presadiť, alebo to naozajani nevedieť, znamená vyradiť sa dobrovoľne a možno ajnavždy z hlasito kloktajúcej umeleckej prítomnosti.Ohromujúci finančný efekt ďalšieho v pravom slova zmyslesúčasného umelca Damiena Hirsta naznačuje východiskovosociologickú vrstvu a možno aj nové zakotvenie umenia v súčasnosti.Jeho do formalínu zakonzervované zvyšky zvieratakoby samostatne vykročili do sveta. A nielen Hirst a jeho strašidelnépanoptikum. Najväčší aukčný dom sveta, londýnskeSotheby rezignuje na ustálený chod sveta a svojej vlastnej tradície.Negujúc všetky galérie umenia a ich zmluvy s autormi,vystavuje a predáva po istý čas výlučne diela jedného jedinéhoautora. Jeho „Zlaté teľa“ (symbol?) je vydražené za 13 miliónoveur. Ostat né za jeden večer za 70 miliónov, spolu za 200 miliónov.Na porovnanie: celá dražba Picassových diel v tom istomdome priniesla v roku 1993 len 32 miliónov dolárov. DražbaHirstových diel sa navyše udiala práve v „modrý pondelok“15. septembra 2008, t. j. ten istý deň, v ktorom burzy a veľkésvetové investičné banky dostali už desaťročia nebývalé zaucho(ďalší symbol?), z ktorého sa dodnes nevládzu spamätať. 
Toto posrané 20. storočie, 2. vydanie

Toto posrané 20. storočie, 2. vydanie Umenie kontra ideológia?

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2007      Rozbiehame sa – ale kam? Róbert Kotian, Pravda, 2. 4. 2010   1. Najprv bolo Toto 20. storočie posrané – právom, lebo po troch megakatastrofách, fašistickej, komunistickej a nacionalistickej, sa jemnejší výraz pre esej Tomáša Štraussa jednoducho nehodil. 2. Aj keď ohraničenie dvadsiateho storočia ako takého má dosť variabilné hranice – kým napríklad podľa Paula Johnsona sa 20. storočie začalo 29. mája 1919 potvrdením Einsteinovej teórie relativity, podľa Francisa Fukuyamu sa začiatkom 90. rokov dalo dokonca hovoriť o zavŕšenom víťazstve demokracií na celom svete. 3. Vojny na Balkáne a v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze signalizovali, že "americký profét sa zmýlil. Dejiny začali byť po roku 1989 iba pestrejšie a rôznorodejšie, menej prehľadné a usmerňovateľné".   4. O tri roky neskôr bolo Toto 21. storočie čudesné – napokon, deväť rokov nie je až tak veľa, aby sa dalo celé storočie klasifikovať nejakým koncentrovaným prídavným menom, veď čo ak sa "zvrtne doba" a bude storočím osvietených politikov aj voličov. 5. Hoci je to veľmi nepravdepodobné.   6. A tak názov tretej Štraussovej knižky v tomto moduse Toto rozbiehajúce sa 21. storočie je podľa mnohých príznakov opäť istým spôsobom presný – jeden môj bývalý šéfredaktor s obľubou parafrázoval ktoréhosi francúzskeho klasika, že rýchlosť splašeného koňa nie je dôležitá.   7. A že aj toto storočie sa niekam rozbieha, je isté.   8. Väčšinou vyzerá, akoby dolu kopcom, pretože ak sa napríklad 20. storočie začalo v roku 1919, to dvadsiate prvé mohlo mať svoj big-bang 11. septembra 2001.   9. U nás sa zatiaľ vo vyhrotenej podobe ujal posit, že "národ je predovšetkým zoskupenie ľudí, ktorých zjednocuje spoločný mýtus o ich vlastných dejinách a prapôvode, a najmä spoločná averzia voči tým či iným susedom".   10. Na rozdiel od minulosti to však máme vo vlastných rukách. 11. Treba však chcieť a zobudiť sa, ako nedávno parafrázoval text slovenskej hymny najväčší Slovák Jano Žilinský.   12. Bude to však ešte dlhý proces, keďže aj odborníci na verejnú mienku kapitulujú pred niečím takým, ako je slovenský volič.   13. Ktorý napriek stovkám štúdií a analýz "ostáva v mnohom záhadnou čiernou skrinkou, klbkom ťažko pochopiteľných motivácií, neraz skôr prípadom pre psychoanalytika než sociológa" (O. Gyárfášová).   14. Pretože kniha štyridsiatich slovenských intelektuálov a odborníkov s názvom Kde sme. Mentálne mapy Slovenska hlási, kde sa po 20 rokoch od novembra 1989 nachádzame. 15. Lapidárne povedané nie je to príjemné miesto.   16. Aj keď optimista z princípu by povedal, že sa to môže už len zlepšovať – tak ako začína svitať presne v tom okamihu, keď je tma najväčšia.   17. Tomáš Štrauss sa v spomínaných troch "storočných" esejach o aktuálnej súčasnosti pohybuje neuveriteľným priestorom a časom, ustavične požmurkávajúc, že všetko so všetkým súvisí – iná štruktúra a členenie textu by však prospeli najmä tým, ktorí si práve nebahnia vo valcovaní faktami a súvislosťami.   18. Štrauss pri porovnávaní globalizácie a tradície, dvoch hodnotových a vývojových tendencií, píše, že "podľa známeho bonmotu - Let motýľa kdesi v Brazílii môže vraj vyvolať tornádo v Instanbule - sa globalizácia chápe ako sieť alebo súhrn jednotlivých vzájomne poprepájaných a súvisiacich, prípade ešte aj rozlíšiteľných ekonomických, politických a kultúrnych lokálnych iniciatív".   on-line článok: http://kultura.pravda.sk/literarne-oko-rozbiehame-sa-ale-kam-dud-/sk-kkniha.asp?c=A100401_190856_sk-kkniha_p46  
Toto rozbiehajúce sa 21. storočie

Toto rozbiehajúce sa 21. storočie

Tomáš ŠtraussRok vydania: 2009 Orientálni, starogrécki a rímski bohovia boli pôvodne lokálni bohovia. Bývali na rovnakom mieste. Buď vysoko hore, alebo pri nejakej rieke. Pútnici a zvedaví cestovatelia - dobyvatelia zemegule, si pôvodne svojich bohov brali so sebou na cesty. Mali často podobné mená a podobné vlastnosti. Ich vzájomné porovnávanie našepkalo možnosť inakosti. Táto možnosť podlamuje postupne všetky jednoznačné východiskové istoty. Farba tvárí začína byť akosi pestrejšia. S odstupom (=zrod filozofie) neutrálne sivá. Mnohé a iné začína byť znepokojujúcou istotou nových čias. Naše rozprávanie by sa mohlo začať práve v tom momente, keď si Galileo zostrojil zvláštnu trúbku a ponúkol inkvizítorom, ktorí ho vyšetrovali, aby do nej nakukli a spoznali, aký veľký a rôznorodý je náš vesmír a akí malí sme my a naše istoty v ňom. Koperník podložil Galileiho hypotézu matematickými výpočtami. Koniec našej znepokojujúcej neistoty však nenastal ani s ohlasujúcim sa novovekom. Dozrel však už čas, aby sa inštinkty nahradili ideami. Ideami pochádzajúcimi z najrôznejších oblastí. Nie je pritom dôležité, či tieto idey vyvierajú z našej empirickej skúsenosti, a či sú produktom svojbytnej myšlienkovej aktivity. Predel neprebieha medzi prírodou, vedou a technikou na jednej a umením na druhej strane. Laboratóriá, knižnice a ateliéry sa navzájom dopĺňajú. Idey však skutočnosť netvoria. Zlatý čas renesancie a osvietenstva, z ktorého potom 18. a naň nadväzujúce 19. storočie začali murovaťkontúry politicky a inak obytnej stavby pre všetkých, nezahatali nápor masového bytia a narastajúcich požiadaviek podmienených industrializáciou. 20. storočie tejto ekonomickej, sociálnej, národnostnej a inej rozrôz-nenosti prepožičalo zbytočne bojový výraz. Obeťou oboch svetových vojen sa stali všetci. „Moderna" neuniesla ťarchu svojich vlastných blýskavých ideálov. Či nám to umožní práve sa otvárajúce 21. storočie, ťažko povedať. Nateraz je pozorovateľný iba vzrastajúci individualizmus, uzatváranie sa do vlastnej ulity. Nie kolektívne, vedome a nahlas, ale potichu a húževnato pracujeme na svojom vlastnom profilovaní. Ideológia a mobilizujúce avantgardné programy stratili svoju niekdajšiu príťažlivosť. Namiesto niekdajších vertikálnych väzieb (pohľad hore) dnes prevládajú väzby číro horizontálne (pohľad okolo seba). Kľúčovým faktorom sa stali masové komunikačné médiá. Obraz nahradil slovo. Šport nadobudol približne tú mobilizujúcu úlohu, akú kedysi zaujímali náboženstvá, politika a kultúra. Stratu tradičnej funkcie a významu preukazuje aj súčasné umenie.  
Rastúce mesto

Rastúce mesto

István Gellér B.Rok vydania: 2008Maďarský sochár a grafik István B. Gellér (1946) sa už viac ako dve desaťročia venuje projektu s názvom Rastúce mesto, ktorý je dokumentáciou fiktívnej starovekej kultúry a jej neexistujúcej metropoly. Podobne ako archeológovia a etnológovia Gellér skladá časť po časti mozaiku neexistujúcej civilizácie a mapuje jej zvyky, rituály, finguje jej artefakty a dokumenty. Pritom vytvára súkromnú mytológiu, ktorá je ale na nerozoznanie od reálnych stôp po dávnych kultúrach, ako ich poznáme z múzeí. Výsledky "vedeckej práce" umelec dokumentuje a prezentuje formou inštalácií, objektov, fotografií, videofilmov a rozlúštených textov.
Intelektuál & pamiatka

Intelektuál & pamiatka

Ján BakošRok vydania: 2004V tejto knihe spojil autor do celku dve zdanlivo odľahlé témy: premenu identity intelektuála a metamorfózy idey pamiatky. Na relatívne malej ploche preklenuje rozsiahle historické premeny sociálneho statusu učenca i osudy pamiatkového kultu.   Ďalšie knihy autora: Ján Bakoš: Periféria a symbolický skok

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy